Prečo ovečka Vikina v našom logu? Lebo ty si takou Pánovou ovečkou, o ktorú sa Pán Ježiš stará, počúvaj Ho. 'Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.'(Jn 10,27)

Gréckokatolícke spoločenstvo mladých v Košiciach


Piatok, 05. 06. 2020
Stretká sú vždy v stredu po mládežníckej sv. liturgii o 17:00!!!



Dobrota Boha k nám ľuďom



Po večeri sme poďakovali Bohu i domácim a šli sme si odpočinúť do svojej izbičky. Spať sa nám ešte nechcelo. Tak sme sa so spoločníkom rozprávali. Hovoril, že je mogilevský kupec, dva roky bol v Besarábii (v Rusku pomenované Moldavsko) v jednom z tamojších monastierov ako posluhujúci, ale mal iba časovo obmedzený pas. Teraz ide do svojho rodiska, aby od kupeckého spolku získal večné prepustenie u miestnych. Vychvaľoval tamojšie monastiery, ich stanovy a poriadok a prísny život mnohých zbožných starcov, ktorí tam prebývali a uisťoval ma, že besarabské monastiery sú v porovaní s ruskými ako nebo a zem. Podnecoval ma, aby som tam taktiež šiel.

Vtedy, keď sme tak rozprávali, k nám priviedli ešte tretieho nocľažníka. Bol to poddôstojník na čas uvoľnený z armády. Šiel domov na dovolenku. Videli sme, že je z cesty veľmi unavený. Spolu sme sa pomodlili k Bohu a uložili ku spánku. Skoro ráno sme vstali a chystali sa na cestu. Akonáhle sme chceli ísť poďakovať hospodárovi, začuli sme vyzváňanie na ranšiu bohoslužbu. S kupcom sme potom začali takto uvažovať: "Odídeme, keď počujeme vyzváňať a ani nenavštívime chrám Boží?" Bude lepšie, ak pôjdeme na ranšiu bohoslužbu, pomodlíme sa vo svätom chráme a potom sa nám pôjde radostnejšie. Tak sme aj učinili a taktiež sme pozvali oficiéra. No on nám povedal: "Kdeže modliť sa, keď som na ceste, aký má Boh užitok z toho, keď navštivíme chrám? Až prídem domov, pomodlím sa. Choďte kam chcete, ale ja nepôjdem. Za tú dobu, čo vy budete na ranšej bohoslužbe prejdem päť verst (versta - stará ruská dĺžková miera o niečo viac ako 1 km). Chcem byť doma čo najskôr." Na to mu kupec povedal: "Hľa bratku, unáhlene nepremýšľaj ako Boh učiní." A tak sme sa vydali do chrámu a oficiér na cestu.

Prebdeli sme ranšiu bohoslužbu, vrátili sa do našej izbičky a začali sme si chystať svoje veci. Vidím ako k nám gazdiná nesie samovar a hovorí: "Kde sa chystáte? Napijte sa čaju a poobedujte u nás, čo vás pustíme hladných?" Tak sme ostali. Nesedeli sme pri samovare ani polhodiny, keď naraz k nám vtrhol náš dôstojník celý udýchaný. "Prichádzam k vám so smútkom i s radosťou." "Čo sa stalo?" spýtali sme sa ho. "No, čo. Keď som sa s vami rozlúčil a odišiel som, napadlo mi zájsť do krčmy, rozmeniť papierové peniaze za drobné a napiť sa pálenky, aby sa šlo ľahšie. Zašiel som, rozmenil peniaze a vyletel ako sokol na cestu. Ušiel som tri versty a povedal si, že spočítam peniaze, či mi krčmár vydal správne. Posadil som sa kraj cesty, vytiahol svoju tašku a počítal. Všetko bolo v poriadku. Naraz som si spomenul na svoj pas. Ale ako keby ho ani nebolo, iba lístky a peniaze. Tak som sa vyľakal, úplne som stratil hlavu, a napadlo mi "Isto som ho stratil, keď som platil v krčme, musím sa tam vrátiť". Bežím a zase mi napadnú obavy "Čo keď tam nebude? Bude som mnou zle." Pribehnem tam, pýtam sa krčmára, ale on hovorí: "Nič som nevidel". Zase ma chytil smútok. Musím hľadať, prejsť tie miesta, kde som bol a kadiaľ som šiel. A naštastie som svoj pas našiel. Bol zaváľaný, ležal medzi slámou a blatom na poli. Celý špinavý. "Chvála Bohu" zaradoval som sa. Spadol mi kameň zo srdca. Síce celý zašpinený, blato až po uši, ale to nevadí, veď idem domov a späť pôjdem s otvorenýmmi očami. K vám som zašiel povedať vám o tom a taktiež poprosiť o masť, aby som si ju priložil k ráne, pretože ako som v strachu bežal, zodral som si nohy až do živého mäsa.

"Tak bratku, to máš za to, že si nás nepočúvol a nešiel si sa s nami pomodliť", hovoril kupec. "Chcel si nás ďaleko predbehnúť a zatiaľ si sa ku nám vrátil a k tomu chromý. Hovoril som ti, aby si unáhlene nepremýšľal a ono k tomu došlo. A to je ešte málo na to, že si s nami nešiel do chrámu a ešte nám hovoril: "Čo z toho Boh má, keď sa budeme modliť?" To, bratku, nie je dobré, ovšem Boh nepotrebuje naše hriešne modlitby, avšak z lásky k nám má rád, keď sa modlíme. A nie je mu príjemná iba svätá modlitba, ktorú v nás vzbudzuje sám Duch Svätý a k nej nás vyzýva slovami: "Zostaňte vo mne a ja vo vás". Ale je mu cenná i každá, podľa zdania, i malá vec učinená pre Neho, každé predsavzatie, pohnútka a myšlienka zameraná k Jeho chvále a našej spáse. Za to všetko sa nesmierne Božie milosrdenstvo štedro odmeňuje. Božia láska odpláca dobrotou tisíckrát väčšou než si ľudské skutky zaslúžia. Ak dáš Bohu ničotný halier, odplatí ti zlatkou. Keď si len pomyslíš íst k Otcovi, On už ti ide naproti. Povieš len krátko a stroho. Prijmi ma a zmiluj sa nado mnou a On ťa už objíma a bozkáva. Hľa aká je láska nebeského Otca k nám nehodným a len pre túto lásku sa raduje z každého našho i najmenšieho spasiteľného skutku. Hovoríš si: "Akú slávu ma z toho Pán?". A aký je pre teba úžitok, keď sa trocha pomodlíš a potom sa budeš zasa baviť. Alebo napríklad spravíš nejakú nedôležitú dobrú vec, napríklad odriekaš nejakú modlitbu, spravíš päť alebo desať poklon, vzdychneš od srdca a vyslovíš meno Ježiša Krista, poznamenáš si nejakú dobrú myšlienku, rozhodneš sa prečítať niečo ku spáse duše, odriekneš si jedlo, prinesieš malú obeť v mlčaní. To všetko ti pripadá nedostatočné k tvojmu dokonalému spaseniu. A akoby neplodné. Nie, žiaden z tých malých skutkov nepríde navnivoč. Bude zaznamenaný vševidiacim Božím okom a získa stonásobnú náhradu, nie len na večnosti, ale i v tom živote. To potvrdzuje i svätý Ján Zlatoústy. "Žiadné dobro", hovorí "aj keby bolo sebaočividné nebude spravodlivým sudcom nepovšimnuté. Ak sú hriechy sledované s takou dôkladnosťou, že sme zodpovední za slová, za túžby i myšlienky, tím skôr dobré skutky, akokoľvek nepatrné, zaznamenáne budú zvlášť dôkladne a prečítajú sa nám k zásluhám pred našim láskyplným sudcom.
Z knihy Spomienky pútnika.
Preložené z audio nahrávok v českom jazyku na www.proglas.cz.

©AMADEL 2006 - 2007