Prečo ovečka Vikina v našom logu? Lebo ty si takou Pánovou ovečkou, o ktorú sa Pán Ježiš stará, počúvaj Ho. 'Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.'(Jn 10,27)

Gréckokatolícke spoločenstvo mladých v Košiciach


Nedeľa, 26. 01. 2020
Stretká sú vždy v stredu po mládežníckej sv. liturgii o 17:00!!!



Duchovná obnova s o. Petričkom

Košice, december 2006

Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. (Jer 33,3)

Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť - hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil - hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia. (Jer 29,11-14)

Boh mi ide v ústretí celý život, po celý život ma vedie. (ako Abraháma)

Mojžiš - bol človek, ktorý mal s Bohom skúsenosť, preto Ho dokázal počúvať.

láska => pri sobáši sa preto spieva tropár o svätých mučeníkoch, že je to isté mučeníctvo.

Ty miluješ niekoho a aj keď sa ti zdajú jeho vlastnosti pre teba nevhodné, proste to prijímaš, prejavuješ lásku, aj napriek nespokojnosti a to je mučeníctvo.

Je to ukrižovanie vlastného egoizmu. Sobáš predstavuje preto Veľký piatok - zomieram sebe. Spojenie znamená Paschu = vzkriesenie.

v ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: „A čo?" Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (Lk 24,13-34)

Emauzsky učeníci opustili spoločenstvo, no Ježiš ich zastavil, aby neodchádzali z Jeruzalema, aby zotrvali na modlitbe. Ani ty neodchádzaj zo svojho Jeruzalema, počkaj a budeš vyzbrojený Duchom Svätým.

Neutekaj od kríža (kríž ťa dáva do pravdy = ukazuje ti pravdu), lebo ujdeš k hriechu (hľadám život tam, kde nie je).

Ľudí, ktorí mi nevyhovujú, mi Pán posiela do cesty preto, aby som videl ako je vo mne málo lásky.

Pri hádke (napr. manželskej) je potrebné zotrvať v dialógu, lebo ak nie je, tak vstupuje zlý so svojimi myšlienkami, aj Eva prerušila dialóg s Adamom a začal ju potom navádzať zlý.

Porozmýšľaj ku čomu sa stále vraciaš? Čo je takým tvojím krmítkom?

Láska k hriechu

Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpusti. Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom. (Mt 12,31-32)

to preto, že ty sa toho nechceš vzdať = láska k hriechu

V Izraeli bolo zvykom, že svadobčania nielen pozývali hostí na svadbu, ale aj im dávali oblečenie.

Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?" On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. (Mt 11,12)

My nevieme, že čo je po smrti, preto nesúďme zosnulých blížnych. Ešte aj po smrti dokonca viem, kto som.

Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.« Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal." (Lk 16,19-31)

ikonostas je postavený podľa ľudského sna, ako aj ikony

svätí sú ešte tiež závislý od času (rozdiel od Boha, ktorý nie je), lebo ich telá sú ešte stále v hroboch.

Biblia ukazuje ľudí s chybami. No spravila sa chyba (príklad baroko), keď sa zobrazovali ľudia ako svätí, takí modliaci, že väčšina si povedala, ta ja taký nie som a to nás odcudzovalo od myšlienok byť svätím.

Kríž nám dáva pokoj. Jedna známa žena v spoločnosti stále trpela kríž pre svoju sestru, ktorá jej neustále svojim správaním robila hanbu. Až keď jej táto sestra zomrela, tak si nevydýchla, lebo jej sestra veľmi chýbala. Aj napriek tomu, že bola pre ňu trápením, no naplňala ju istým pokojom (tiež príklad mučeníctva) - Film Fany.

Nikdy sa netreba cítiť sám, treba mať spoločenstvo.

Je dobré si zapisovať vnúknutia počas modlitby a dobré aj porovnávať vnuknutia, ktoré som písal na začiatku modlitby s tými na konci.

Myšlienky, ktoré prichádzajú od pokušiteľa, prinášajú smútok. A keď som v smútku alebo v kríze, nie je dobré vykonávať rozhodnutia. Aj keď mám výčitky svedomia po sviatosti zmierenia, tak sú už od zlého. Po sviatosti dáva kňaz epitamiu (balzám na dušu) - pokutu, je to preto, lebo sa vyrovnávame po hriechu, lebo je v nás ešte zlá energia, je dobré ešte potom robiť dobré skutky.

Ja nemám silu odpustiť, to koná len Boh skrze mňa.

No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. (Mt 5,39)

A takto sa ku mne správa Boh. Ja ho stále udriem a on mi nastaví aj ďalšie líco.

Po krste je vo mne raj, raj v mojom srdci. Keď vykonám prvý hriech, ten ma z raja vyvedie. Tak aj Adam a Eva, prestali vidieť Boží obraz (začali sa cítiť nahí). Dostali odev z kože (znak smrti => treba zabiť zviera) na orgány, ktoré dávajú život. Daniel bol taký, že videl v sebe Boží obraz. Keď ho dali do jamy s levmi, tak tie to z neho cítili, bol ako Adam v raji, a to bolo aj vidieť na tom, že kráľovi Nabuchonodozorovi sa nevyhražal, že aha, mne nič nerobia, ta ja ti dám, ale mu hovorí: Daniel odpovedal kráľovi: "Kráľ, ži naveky! (Dan 6,22)

Adam a Eva. Muž vyhľadáva svoje rebro a žena cíti, že patrí k mužovi.

Ak by človekovi nedali jesť, tak by cítil hlad, ale aj krivdu. No taký pes by cítil iba hlad. Tak je to aj so sexualitou. Je to Božia vec, dar pre ľudstvo a je znevažovaná.

Odkrývaj svoje myšlienky, vytrvávaj v dialógu, vtedy ťa zlý slabšie dokáže pokúšať.

Kontempluj (rozjímaj) pred Pánovou tvárou, zlý ťa neustále navádza hovoriť zle o druhých = súdiť. Čo prijímaš, televíziu? Čo kontempluješ, tým sa aj stávaš.

"Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nevoňajú mi vaše zhromaždenia. Keď mi prinášate celopaly a svoje pokrmové obety, nemám v nich záľubu a na tučné pokojné obety sa nepozriem. Odstráň odo mňa hluk svojich piesní, nechcem počuť ani zvuk tvojich hárf. Radšej nech prúdi právo ako voda a spravodlivosť ako stály potok. (Am 5,21-24)

Pán vidí nespravodlivosť

Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi. (Iz 1,15)
ruky plné krvi = zabiť lásku - Boží život v sebe alebo v niekom

Ak držíš pôst a ponúknu ti jedlo, od ktorého postíš. Je väčší hriech pohoršiť ako zjesť. Tí ľudia mi to spravili z lásky, tak to treba zjesť.

Aj samaritánke Ježiš ukázal, že je v nej niečo dobré, nekarhal ju. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!" (Jn 4,7)
On vedel, že čo porobila, no pýtal ju o vodu, poukázal, že je v nej niečo dobré.

Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?" Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili." Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!" (Mk 8,22-26)

Pán Boh chce uzdraviť nás z pohľadu na blížneho "vidím ľudí, akoby stromy".

Adam keď zhrešil sa potreboval ukryť pred Bohom a nebol hlupý a vedel, že sa nemôže skryť. Preto sa ukryl do smrti. Vedel, že Boh je nesmrteľný. Boh mu hovorí. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: "Kde si?" (Gn 3,9)
No Boh v Kristovi tam prichádza, aby prekonal smrť a zachránil človeka.

Ak sa necháš fascinovať zlom. Príklad: Myš ma vraj fyzické predpoklady, aby mačke ušla. No ona je z nej fascinovaná, behá okolo nej, vie, že ju chytí, no tá fascinovanosť jej nedá ujsť. Tak je to aj s nami a so zlom, netreba sa zlom fascinovať, uchvacovať.

Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie. (Zjv 2,2-5)

Abrahám videl Ježiša. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." (Jn 8,56)
Boh mu ukázal, že z niečoho mrtvého (lono starej Sáry) vznikne život (syn Izák).

Tu sa ho opýtali: "Kde je tvoja žena Sára?" On odpovedal: "Tu v stane." Vtedy mu on povedal: "O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna." Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo čo sa stáva ženám. Preto sa Sára sama v sebe zasmiala; mysliac si: "Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!" Tu Pán povedal Abrahámovi: "Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: »Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?« Je azda Pánovi nejaká vec nemožná. O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!" Sára zapierala: "Ja som sa nesmiala!" Bála sa totiž. On však povedal: "Nie. Smiala si sa." (Gn 18,9-15)

Zlý ťa vťahuje pri rozhodovaní na city a Duch Svätý na rozum, resp. zlý tlačí city k rozumu, no Duch Svätý ich oddeľuje od rozumu, aby si sa pre city neospravedlnil z hriechov, aby si sa rozumne rozhodol.

Knihy spomínané počas duchovnej obnovy: Marko Ivan Rupnik - O duchovnom rozlišovaní, Marko Ivan Rupnik - Adam a jeho rebro, Dostojevský - Bratia Karamazovy
prevzaté z vlastných zdrojov

©AMADEL 2006 - 2007