Prečo ovečka Vikina v našom logu? Lebo ty si takou Pánovou ovečkou, o ktorú sa Pán Ježiš stará, počúvaj Ho. 'Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.'(Jn 10,27)

Gréckokatolícke spoločenstvo mladých v Košiciach


Nedeľa, 26. 01. 2020
Stretká sú vždy v stredu po mládežníckej sv. liturgii o 17:00!!!



Hriech, naplnenie života a peklo



Ani oko nevidelo.

K tejto úvahe ma inšpiroval starec Silván z Athosu, jeden z najnovších pravoslavných svätcov. Keď hovorí o hriechu, svätý Silván neporovnáva jeho závažnosť na pozadí Božích prikázaní (aj keď k ich zachovávaniu nabáda neustále). Hriech podľa neho nie je predovšetkým priestupkom jedného z daných pravidiel správneho chovania, ale vzdialením sa od nádherného zámeru, ktorý má Boh s človekom. Človek je Božím obrazom, Boh ho miluje nesmiernou láskou a určil ho k sláve, inými slovami, k plnému a šťastnému životu vo svetle svojej Tváre, k bytiu bez tieňa, k účasti na svojom vlastnom živote, ktorý je životom v pravom zmysle slova.

Veľkosť Božieho zámeru s človekom prevyšuje všetky ľudské predstavy o šťastí: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." hovorí Písmo. Hriech je naopak vzdialením sa od tohto zámeru, od plnosti života. Starec Silván by povedal, že je stratou Božej lásky, čomu sa nedá rozumieť tak, že by Boh prestal človeka kvôli jeho hriechu milovať, ale človek sa sám uzatvára jeho láske, jeho milosti; uzatvára sa Svetlu, hoc je ním obklopený. Boží muž Silván sa modlil a hovoril ako ten, komu bolo dané vidieť a porovnať oboje, Svetlo aj temnotu:

"Pane, ako miluješ človeka! Milosrdný Pane, daruj svoju milosť všetkým ľuďom na zemi, pretože bez tvojho Svätého Ducha ťa človek nemôže poznať a pochopiť lásku Božiu. Pán nás miluje viac než sme schopní milovať sami seba. On nechce, aby duša žila v malomyseľnosti a v pochybnostiach ohľadom svojho spasenia. Pán uviedol lotra do Raja, a presne tak daruje Raj každému hriešnikovi. Ja sám som bol vďaka svojim hriechom horší ako prašivý pes, ale začal som hľadať Božie odpustenie a On mi dal nie len odpustenie, ale taktiež svojho Svätého Ducha, a v Duchu Svätom som poznal Boha. Pane, ako veľmi nás miluješ! Učiň, by všetky národy sveta poznali, ako veľmi nás miluješ a ako úžasný život dávaš tým, ktorí v Teba veria."

Veľkosť hriechu a veľkosť temnôt, do ktorých nás uvádza hriech, sa dá porovnávať iba na pozadí tohto povolania, povolania do spoločenstva lásky s Bohom, ktorý nás miluje "viac než sme schopní milovať sami seba," ako hovorí starec Silván. Byť "uvrhnutý do temnôt" teda neznamená byť Bohom potrestaný za prestúpenie jeho prikázaní, ale vytrhnuť sa z jeho ruky, vymknúť sa jeho láske a vzdialiť sa od nej. Presnejšie povedané, uzatvárať sa jej, pretože vzdialiť sa Bohu a Božej láska sa vlastne nedá, ako hovorí žalmista: "Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si." (Ž 139,8); "Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc," pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo." (Ž 139,11-12).

O tom istom vypovedá sv. Ján z Kríža: "Môj Pane Bože, ty nie si cudzí tomu, kto sa neodcudzuje tebe; ako môžu ľudia hovoriť, že sa vzdiaľuješ ty?"

Peklo si teda nie je potrebné predstavovať podľa fresiek v barokových kostoloch, akoby dobrí anjeli mali zhadzovať zlých ľudí do priepasti plnej dymu a plameňov, kde diablici prikurujú pod kotlom. Áno, temnoty skutočne hrozia, ale človek sa do temnôt uvrhuje sám. Temnota znamená absenciu svetla. Znamená, že budú túžiť (budú ho postrádať) po svetle, ktorým je Kristus sám. "Daromnosť uvedie človeka do temnôt (do mrákot), záhaľčivá duša bude hladovať," vysvetľuje kniha Prísloví v inej súvislosti (Prís 19,15). ("Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať." alebo iný preklad "Lenost působí hluboký spánek k pádu") - porovnaj Prís 19,24 o ospalosti, ktorá vedie k seba zničeniu). "Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť)" (Prís 19,24).
Z knihy Dvojí tvář lenosti od Kateřiny Lachmanovej.
Prevzaté a preložené z www.karmelitanske-nakladatelstvi.cz.

©AMADEL 2006 - 2007