Prečo ovečka Vikina v našom logu? Lebo ty si takou Pánovou ovečkou, o ktorú sa Pán Ježiš stará, počúvaj Ho. 'Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.'(Jn 10,27)

Gréckokatolícke spoločenstvo mladých v Košiciach


Nedeľa, 26. 01. 2020
Stretká sú vždy v stredu po mládežníckej sv. liturgii o 17:00!!!



Poučenie o modlitbe


"Dovoľujem si, báťuška, opýtať sa Vás, prečo bez prestania vo dne v noci nepúšťate z rúk evanjelium a stále ho nosíte so sebou?" "Pretože," odpovedal, "sa bez prestania učím z jedného". "Čomu sa učíte?" pokračoval som. Kresťanskému životu, ktorý spočíva v modlitbe. Modlitbu považujem za najdôležitejšiu a najnutnejšiu cestu ku spáse a najprednejšiu povinnosť každého kresťana. Modlitba predstavuje prvý stupeň a korunu zbožného života. Preto evanjelium prikazuje stále sa modliť, bez prestania, iné úkony zbožnosti majú svoj čas, ale modlitba nepozná voľno. Bez modlitby sa nedá urobiť nič dobrého a bez evanjelia sa nedá naučiť modlitbe. Preto všetci, ktorí dosiahli spásu cestou vnútorného života, duchovní kázatelia Slova Božieho, tak pustovníci, ako aj všetci bohabojní kresťania, sa vždy zaoberali poučením v hĺbke Slova Božieho. Čítanie evanjelia bolo pre nich dôležitou činnosťou. Mnohí z nich mali evanjelium vo svojich rukách bez prestania a tím, ktorí ich prosili o poučenie o spáse, dávali takúto radu: "Seď v osamelej cele a čítaj evanjelium!".

Veľmi sa mi páčila táto jeho úvaha aj jeho úsilie o modlitbu. Spýtal som sa ho ďalej: "Z ktorého konkretného evanjeliového miesta čerpáte poučenie o modlitbe?" "Zo všetkých štyroch evanjelistov", odpovedal. Skrátka z celého Nového zákona. Čítam ich po poriadku a dlhodobo. Objavil som, že existuje postupné a spojité poučenie o modlitbe v celom evanjeliu. Začína prvým evanjeliom a pokračuje presne po poriadku. Napríklad na samotnom začiatku je vyložený úvod k učeniu o modlitbe, potom forma alebo vonkajšie vyjadrenie v slovách, ďalej podmienky nutné pre modlitbu, prostriedky ako sa ju naučiť a príklady. Nakoniec tajomné učenie o vnútornej duchovnej neustálej modlitbe v mene Ježiša Krista, ktorá je uvádzaná ako vyššia a prospešnejšia ako modlitba formálna. Potom jej nutnosť, blahé plody a ďalšie. Skrátka celkom podrobné plné poznanie cvičenia v modlitbe systematicky usporiadané, či postupne vyložené v evanjeliu od začiatku do konca.

Keď som to počul pomyslel som si, že ho požiadam, aby mi to všetko podrobne ukázal. Preto som mu povedal: "Pretože najradšej počúvam a rozprávam o modlitbe, veľmi rád by som si prial poznať tú tajomnú spojitosť učenia o modlitbe do všetkých podrobností, ukažte mi to všetko v evanjeliu." On s tým rád súhlasil a povedal: "Otvor svoje evanjelium, sleduj ho a znač si, čo ti budem rozprávať." Pozrel do svojich poznámok a začal.

Vyhľadaj najprv u evanjelistu Matúša 6. kapitolu a prečítaj si 5. až 9. verš. Tu vidíš prípravu k modlitbe, alebo úvod poučujúci, že nie pre márnivosť, a nie v hluku, ale na osamelom mieste a v kľude je potrebné začínať modlitbu a modliť sa len za odpustenie hriechov a zjednotenie sa s Bohom a nevymýšľať si mnohé a prebytočné prosby o rôzne svetské potreby, podobne ako pohania.
A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
Potom čítaj ďalej v tej istej kapitole verš 9. až 14., tu je ukázaná forma modlitby, to znamená akými slovami je potrebné ju prenášať. V nej je múdro obsiahnuté všetko nutné a potrebné pre náš život.
Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Pokračuj ešte v čítaní. Verš 14. a 15. tej istej kapitoly a uvidíš podmienky, ktoré je potrebné zachovávať, aby modlitba bola účinná, pretože bez odpustenia tých, ktorých sme urazili, nám ani Pán neodpustí naše hriechy.
Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
Ďalej prejdi k 7. kapitole. Najdi verše 7. až 12., prostriedky ku zdárnej modlitbe a utvrdenie v nádeji prosiť, hľadať a klopať. Toto stupňované vyjadrenie zobrazuje častosť modlitby a prednostné cvičenie v nej tak, aby modlitba nie len prevádzala všetky činnosti, ale aby ich prevyšovala časom. To predstavuje najdôležitejšiu podmienku modlitby.
Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.
Príklad uvidíš v 14. kapitole evanjelia podľa Marka v 32. až 40. verši, kde sám Ježiš Kristus opakuje jednu a tú istú modlitbu. Podobný príklad častej modlitby ukazuje aj evanjelista Lukáš v podobenstve o neodbytnej prosbe k priateľovi, a taktiež v opakovanej dotieravej žiadosti vdovy u sudcu, vyjadrujúcu nariadenie Ježiša Krista, že je potrebné vždy, v každý čas a na každom mieste modliť sa a nepoľavovať, to znamená nezlenivieť.
Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím." Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!" Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty." Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať.
Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: »Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.« A on znútra odpovie: »Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.« Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«" A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"
Po tomto poučeniu sa ešte objavuje v Jánovom evanjeliu dôležité učenie o tajomnej vnútornej modlitbe srdca. Najprv sa predkladá v múdrom príbehu o rozhovore Ježiša Krista so Samaritánkou, kde sa objasňuje vnútorné uctievanie Boha v duchu a pravde, aké si praje Boh a ktorým je neustála vnútorná modlitba ako živá voda vyvierajúca v živote večnom.
Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!" Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!" Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" Žena mu odpovedala: „Nemám muža." Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: »Nemám muža,« lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde."
Ďalej v 15. kapitole od 4. do 8. verša sa jasne opisuje sila a nezbytnosť vnútornej modlitby, to je prebývanie duše v Kristovi, v stálej pamäti Božej.
Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.
Nakoniec prečítaj v 16. kapitole toho istého evanjelistu verše 23. až 25. Pozri ako sa tu otvára tajomstvo. Vidíš, že modlitba v mene Ježiša Krista, alebo tzv. Ježišová modlitba, t. j. Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym (Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho), častokrát a mnohokrát opakovaná má najväčšiu silu, pohodlne otvára srdce a posväcuje.
v ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.

Celkom isto je to možné si všimnúť na príklade apoštolov, ktorí neboli ani celý rok učeníkmi Ježiša Krista, ale už sa od neho naučili modlitbu Pána Otče náš, ktorú poznáme od nich. A na konci svojho pozemského života im Ježiš Kristus odhalil tajomstvo, ktorého sa im v modlitbe ešte nedostávalo. Aby ich modlitba bola úplne zdárna. Povedal im: "Až dosiaľ ste nič neprosili v mojom mene, ak budete prosiť Otca o niečo v mojom mene, dá vám to", a tak sa i stalo, pretože keď sa apoštoli naučili prinášať modlitbu v mene Pána Ježiša Krista, koľko podivuhodných zázrakov učinili a ako výdatne sa sami posvätili.

Teraz vidíš spojitosť a plnosť učenia o modlitbe, tak múdro uložené vo svätom evanjeliu. Pristúpiš potom aj k čítaniu listov apoštolov, nájdeš v nich taktiež postupné učenie o modlitbe. V náväznosti na predchádzajúce poznámky ti ukážem niektoré miesta vysvetľujúce náležitosť modlitby. Tak napríklad vo skutkoch apoštolov je popísaná prax, to znamená horlivé a ustavičné cvičenie prvých kresťanov posvätených vierov Ježiša Krista v modlitbe. Hovorí sa tu o plodoch alebo následkoch tohoto stáleho prebývania v modlitbe, t. j. o vyliatí Ducha Svätého a jeho darov na toho, ktorý sa modlí. Podobne i v 16. kapitole vo verši 25. a 26.
O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.
Potom sleduj po poriadku apoštolské listy a uvidíš.
1) ako potrebná je modlitba v každej situácii v živote (List sv. Jakuba, 5. kap. 13. - 16. verš)
Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.
2) ako Duch Svätý napomáha v modlitbe (List Júdov, 1 kap. 20. - 21., Rimanom 8 kap. 26. verš)
Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Zachovajte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život.
Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
3) ako je potrebné stále sa v duchu modliť (List Efezanom 6. kap. 18. verš)
Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!
4) nakoľko je potrebný pri modlitbe pokoj a vnútorný kľud (list Filipanom 4. kap. 6. - 7. verš)
O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.
5) nakoľko je nutné bez prestania sa modliť (1. list Solúnčanom, 5. kap., 17. a 6. verš)
Bez prestania sa modlite
Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!
a nakoniec si všimneme, že je nutné modliť sa nielen za seba, ale aj za všetkých (1. list Timotejovi, 2. kap. 1. - 5. verš).
Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš

Takto dlhodobým a pozorným včítaním je možné nájsť ešte mnohé odhalenia tajomných poznaní, ukrytých v Božom slove, ktoré uníkajú len občasnému a bežnému čítaniu. Všimol si si to, čo som ti teraz ukázal? Ako múdro a postupne, t. j. skrytou systematickou spojitosťou odhaľuje Nový zákon poučenie nášho Pána Ježiša Krista o predmete, ktorý sme teraz sledovali. V akom nádhernom poriadku je to postupne rozložené u všetkých štyroch evanjelistov. Tak napríklad u sv. Matúša vidíme pristúpenie, či úvod k modlitbe, formu, podmienky a ďalšie. Ak ideme ďalej u sv. Marka nachádzame príklady, u sv. Lukáša podobenstvá a u sv. Jána tajomné cvičenie vo vnútornej modlitbe. V skutkoch apoštolov je zobrazená prax a následky modlitby. V listoch apoštolských, ako aj v samotnej apokalypse mnohé náležitosti nerozlučne späté s modlitbou. Preto sa uspokojujem iba s evanjeliom pri učení všetkých ciest k spasiteľnému životu.
Z knihy Spomienky pútnika.
Preložené z audio nahrávok v českom jazyku na www.proglas.cz.

©AMADEL 2006 - 2007