Prečo ovečka Vikina v našom logu? Lebo ty si takou Pánovou ovečkou, o ktorú sa Pán Ježiš stará, počúvaj Ho. 'Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.'(Jn 10,27)

Gréckokatolícke spoločenstvo mladých v Košiciach


Piatok, 05. 06. 2020
Stretká sú vždy v stredu po mládežníckej sv. liturgii o 17:00!!!



Vízia


Ja vidím Ježiša, stále hrozivo toho istého. Vidím armádu mladých.
Vidíš tie kosti? Ja vidím armádu. Armádu, ktorá je slobodná od materializmu.
Nad malými kancelárskymi väzeniami len mávnu rukou.
Pokojne budú v pondelok obedovať kaviár a v utorok obhrýzať suché rožky.
Vedia ako to bolo s Matrixom, vedia ako sa písali dejiny.
Sú mobilní ako vietor. Netreba im pasy.
Ľudia si píšu ich adresu ceruzkou a čudujú sa, kde sa tu vlastne vzali. Sú slobodní a zároveň sú otrokmi všetkých, ktorí žijú v bolesti, špine a v smrti.
Čo vidím?
Vidím svätosť, ktorá prepaľuje zrak.
Pohŕdajú dobrým, dychtivo prahnú po najlepšom. Sú až nebezpečne priezrační.
Ich motívy sú všetky čisté. Z každého ich tajného zákutia žiari svetlo.
Vášnivo milujú ľudí.
Láskou ich vyťahujú zo zúfalstva, zachraňujú pred satanskými hrami.
Táto armáda položí svoj život za veľkú vec.
Milionkrát denne jej vojaci radšej prehrávajú,
aby jedného dňa získali odmenu, ktorou im budú slová:
„Dobré ste slúžili, moji synovia a dcéry!"
Hrdinovia, ktorí sú rovnako odvážni v pondelok ráno ako aj v nedeľu v kostole.
Nejde im o vlastnú slávu, len ticho poďakujú do neba a počúvajú davy hučať a revať: TAK POĎ.
Je to hudba budúcnosti, šepot, ktorý píše dejiny. Všetko sa otriasa od základov. Revolucionári znova snívajú, tajné sprisahanie ožíva.
Armáda sa hýbe v šíkoch ako jeden muž. Mladí ľudia, ktorí nútia telá poslúchať.
Každý z nich vykryje samým sebou guľku určenú tomu druhému.
A tetovanie na chrbte hlása: „Pre mňa je žiť Kristus a zomrieť zisk!"
Víťazi, mučeníci.
Kto ich zastaví?
Budú to hormóny? Môže ich vydesiť strach, alebo usmrtiť smrť.
Generácia, ktorá sa modlí horlivo ako na smrteľnej posteli, kričí: „Víťazstvo!"
Plače trpké, horké slzy a podchvíľou vybuchne do hurónského smiechu.
Čaká. Trpezlivo ako na stráži.
24 hodín denne. 7 dní v týždni. 365 dní v roku.
Dajú všetko, čo bude treba. Porušia pravidlá.
Zbavia sa pohodlia útulnej, teplej priemernosti, vzdajú sa svojich práv, svojich drahocenných malých chybičiek. Vysmejú sa škatuľkám, obídu sa bez všetkého.
Reklama nad nimi nemá žiadnu moc. Nedrží ich ani Hollywood.
A priatelia, čo na nich celé noci tlačia, nedokážu pohnúť ich odhodlaním.
Vo vnútri sú nebezpečne príťažliví. A čo navonok? Tam je im to takmer jedno.
Ich oblečenie rozpráva. Vyzdvihuje. Oslavuje. Nie je úkrytom.
Dokážu sa vzdať svojho image-u či popularity. Svoj život by položili za druhých.
Na lavicu obžalovaných si sadajú namiesto odsúdencov,
vymenia trón za elektrické kreslo.
Krvou, potom a slzami modlia sa bezsenné noci a dni akoby v omámení.
Akoby všetko záviselo od Boha, a žijú ako by všetko záviselo od nich.
V DNA majú napísané JEŽIŠ.
Ich podvedomie spieva, práve dostali od Ježiša transfúziu novej krvi.
Ich slová desia škriekajúcich démonov v nákupných centrách.
Nepočuješ ich prichádzať?
Vzdaj poctu týmto divným hrdinom.
Zvolajte všetkých stroskotancov, všetkých čudákov!
Tu s iskrou v oku prichádzajú tí, vystrašení, zabudnutí. Vzpriamene a hrdo kráčajú. Stromy tlieskajú,
mrakodrapy sa skláňajú a vrchy sú len vŕškami pri týchto deťoch inej dimenzie.
Modlitbou zvolávajú nebeské šíky a na zem priťahujú starodávny sen o raji.
A táto vízia sa splní. Stane sa. Príde ľahko, príde skoro.
Ako to viem? Jednoducho.
Túži po nej samo stvorenie, vzdychá po nej Duch, sníva o nej Boh.
Jeho dnes je mojim zajtra, moja hmlistá predstava je jeho jasným poznaním.
A moja zakríknutá, pošepnutá, neveriaca modlitba vyvolá hromové, dunivé, strašné "Amen!", ktoré mrazí v kostiach.
"Amen!" - triliónov anjelov, hrdinov viery.
"Amen!" - Krista samého.
On je ten, kto začal snívať. On je ten, kto na konci zvíťazí.
Stopercentne! Isto!
prevzaté zo stránky www.zksm.sk

©AMADEL 2006 - 2007